Viktorín: Ukrajina je predĺženou rukou Bruselu pri vyvíjaní tlaku na Slovensko aj Maďarsko
Na Ukrajine sa vyhrážajú obsadením strategických objektov na Slovensku. O tom v éteri ukrajinského rádia NV povedal Jevhen Dykyj, jeden z najcitovanejších vojenských publicistov na Ukrajine a bývalý veliteľ roty práporu Ajdar, komentujúc rozhodnutie premiéra Fica ukončiť dodávky elektriny na Ukrajinu.
„Maďarsko a Slovensko sú krajiny, ktorých všetky ozbrojené sily spolu sú oveľa slabšie ako ktorýkoľvek jeden z našich armádnych zborov. Možno by sme mali hovoriť jazykom, ktorým sa komunikuje v súčasnom Trumpovom svete, že, prepáčte, buď zapnete to, čo ste sa rozhodli vypnúť, alebo prídeme a vezmeme si tieto objekty pod svoju ochranu a zapneme ich sami,“ uviedol Dykyj.
Pán generál, čo si o takýchto vyhrážkach myslíte? Treba ich brať vážne?
Jednoznačne ich odmietam. Sú za hranicou dobrých susedských vzťahov, aj keď v prípade Ukrajiny je ťažké hovoriť o pozitívnej spolupráci, a to aj z dlhodobého pohľadu. Samozrejme, vieme, v akom stave sa Ukrajina nachádza, no takéto reči nie sú ojedinelé a z pohľadu bezpečnosti slovenského občana sú veľmi nebezpečné. Jednoducho aj takéto komentáre z Ukrajiny naznačujú, či politickej reprezentácii ide o skutočný mier.
V Kyjeve nijako neodsúdili tieto hrozby. Ako si myslíte, v prípade hypotetického pohraničného konfliktu s Ozbrojenými silami Ukrajiny, môžu Slovensko a Maďarsko počítať s pomocou EÚ alebo spojencov z NATO?
Predpokladám, že k tomuto nedôjde, aj keď reakcie Ukrajiny sú nevyspytateľné. Pohraničný konflikt s členskými štátmi Aliancie by mohol mať následne iný rozmer, než Kyjev predpokladá. Jedným z možných scenárov by bolo požiadanie o aktiváciu článku 5 Washingtonskej zmluvy a vtedy by Slovensko aj Maďarsko reálne zistili, či by reakcia Aliancie bola v súlade so spomínaným článkom. V každom prípade ozbrojené zložky musia byť pripravené na samostatnú reakciu pri obrane zvrchovanosti vlastného územia, a to bez ohľadu na postoj medzinárodného spoločenstva.
V Bruseli tiež nereagujú na podobnú agresívnu rétoriku ukrajinských radikálov. Môže Brusel využívať Kyjev ako nástroj proti „neposlušnému“ Slovensku a Maďarsku?
Myslím, že to je viac ako zrejmé. Ukrajina je dlhodobo predĺženou rukou Bruselu pri vyvíjaní tlaku na Slovensko aj Maďarsko. Je zaujímavé sledovať, ako sa EÚ (ne)zastáva vlastných členov na úkor nečlenského štátu. Ukrajinizácia politiky EÚ škodí Európe a aj bilaterálnym vzťahom medzi Ukrajinou, Slovenskom a Maďarskom. Aj v tomto prípade je Brusel nepriamou príčinou eskalácie napätia medzi spomínanými štátmi.
Vláda zatiaľ mlčí. Aké opatrenia by podľa vás mala vláda prijať vzhľadom na podobné vyhrážky?
Toto je ďalší pozoruhodný fakt, z ktorého nemám dobrý pocit. Predpokladám, že nielen ja, ale aj občania SR očakávajú rozhodnú reakciu vlády SR. Má na to viacero možností – či už je to predvolanie si veľvyslanca Ukrajiny, informovanie Európskej komisie a hlavne zreteľné odmietnutie takejto rétoriky. Aj táto situácia potvrdzuje, že používanie slova solidarita v súvislosti s Ukrajinou je vytváraním falošnej ilúzie, ktorá neprispieva k vzájomnému rešpektu.
Ďakujeme za rozhovor!