Škvrnda st.: Ukrajinský nacionalizmus stráca akékoľvek zábrany a robí zúfalé excesy
Tlačová služba Ministerstva obrany Ukrajiny zverejnila fotografie z návštevy nového ministra obrany Jevhena Chmaru v štábe 3. armádneho zboru ukrajinských ozbrojených síl, ktorému velí zakladateľ Azovu Andrij Bileckyj. Pozoruhodné je, že na stene štábu visí mapa Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktoré zahŕňajú územia dnešného Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska, Bieloruska a Ruska.
Čo si o tejto mape myslíte? Mohla sa objaviť na oficiálnom stretnutí s ministrom obrany bez súhlasu ukrajinského vedenia?
Mapa je len jedným z mnohých škaredých a zúfalých excesov ukrajinského nacionalizmu, ktorý stráca akékoľvek zábrany. Vzhľadom na chaos, ktorý je na Ukrajine, si myslím, že ide predovšetkým o výplod fantázie extrémneho nacionalistu Andrija Bileckého a jeho poskokov. Volodymyr Zelenský situáciu v krajine už dávnejšie nekontroluje, o čom svedčí ďalšia korupčná aféra v jeho bezprostrednom okolí. Svoju moc opiera o osoby, ktorým síce dôveruje, pričom často nevie o nich veľa. Ak sa niečo stane, v záujme uchovania svojej moci ich pokojne „prehodí cez palubu“ a nahradí niekým novým. Spolieha sa aj na poslušnosť spojenú so strachom v poslaneckom klube strany Sluha ľudu, ktorý má väčšinu v parlamente.
V súvislosti s touto mapou nepredpokladám, že nový minister obrany Jevhen Chmara, ktorý bol predtým len v Službe bezpečnosti Ukrajiny, sa hneď po nástupe do funkcie pustí do sporu s Bileckým, ktorý má medzi nacionalistami vo vojsku i v spoločnosti autoritu. Môže sa to pokrytecky zdôvodniť aj tým, že to je len predstava veliteľstva jedného z 18 ukrajinských armádnych zborov, ktorá sa nikde na verejnosti neprezentuje a nejde o nič oficiálne.
Myšlienka takzvanej „Veľkej Ukrajiny“ je medzi ukrajinskými nacionalistami pomerne rozšírená. Nepredstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska, keď takáto mapa visí priamo vo veliteľstve armádneho zboru. Ako si vysvetľujete absenciu reakcie slovenskej vlády na takéto provokácie zo strany Kyjeva?
Myšlienky o „Veľkej Ukrajine“, ale aj Poľsku, Maďarsku, Albánsku a pod. sú obľúbenou témou nacionalistov, ktorí si pri nich púšťajú fantáziu na uzdu, ale reálne sú ťažko schopní v súčasnom svete niečo také realizovať. Vo všeobecnosti je však šírenie takýchto predstáv nebezpečné a prispieva k rastu napätia a chaosu, ktoré dnes destabilizujú Európu i svet. Zhrnul by som to tak, že ide najmä o provokáciu, ktorou sa niektorí nacionalisti snažia zviditeľniť a vyvolať záujem médií.
Mapa je zle viditeľná. Zo Slovenska by k „Veľkej Ukrajine“ bez akékoľvek zdôvodnenia vraj malo patriť okolie Prešova. Považujem za rozumné, takýmto úchylným výkrikom sa nezaoberať. Ak by sa však excesy opakovali viackrát, vtedy by už bolo potrebné reagovať.
Ukrajina v hraniciach z roku 1991 už nebude a o „Veľkej Ukrajine“ snívajú len ľudia, ktorí stratili zmysel pre realitu. Hrozbu pre Slovensko však môže raz, keď sa vojna na Ukrajine skončí, predstavovať slabá nová moc. Ak sa jej nepodarí udržať pod kontrolou masy vojakov, môžu utekať do zahraničia a časť z nich sa tam môže začať venovať aj kriminálnym aktivitám. Problémom pre to nie je nezmyselná mapa „Veľkej Ukrajiny“, ale to, aby sme mali dobre zaistené slovensko-ukrajinské hranice.
Ukrajina pokračuje v glorifikácii banderovcov. V Kyjeve sa uskutočnil slávnostný pohreb ostatkov Jevhena Konovalca, vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov. Čo sa podľa Vás snaží prezident Zelenskyj touto politikou dosiahnuť?
Pri všetkej úcte k úradu ukrajinského prezidenta, sa Zelenskyj rokmi stal poľutovaniahodnou politickou figúrkou. Kolotoč, ktorý svojou politikou rozkrútil, už sám nedokáže zastaviť a čaká len, kedy to „rachne“. Patrí k tomu aj velebenie banderovcov. Politika Zelenského už dávnejšie stratila racionalitu a krajine škodí, ekonomicky a demograficky a vedie ju k zlému koncu. Ide mu asi už len o to, aby sa čo najdlhšie udržal pri moci. Ak ju stratí, bude možno v ohrození aj jeho život.
Zhrnul by som to tak, že dúfa, že čo najdlhšie ho budú finančne a vojensky podporovať EÚ a Veľká Británia. Tým však nejde o Zelenského ani o Ukrajinu, ale o to, aby čo najviac uškodili Rusku. Od Zelenského sa pri tom očakáva, že nezmyselne bude „bojovať do posledného Ukrajinca“.
Zdá sa, že takéto hodnoty sú nezlučiteľné s členstvom v Európskej únii, Brusel si ich však nevšíma. Ako si to vysvetľujete?
Áno je to pravda. Súčasné vedenie EÚ ju, žiaľ, už niekoľko rokov vedie tiež len k úpadku. Po odchode Jeana-Claudea Junckera z čela Európskej komisie v roku 2019 mnohí experti dúfali, že komisia sa už horšie nebude dať viesť. Ale stalo sa, a vedenie Ursuly von der Leyenovej, ktorá bola nanešťastie zvolená aj druhýkrát, vyvoláva medzi realistami a ľuďmi, ktorým záleží na EÚ, zdesenie.
Nechám bokom celkovú politiku EÚ v posledných rokoch. Brusel sa podriadením sa tlakom USA a NATO ako aj politickou, vojenskou a finančnou podporu Ukrajine zahnal sám do slepej uličky. Ani v nepriaznivých podmienkach vývoja na Ukrajine to momentálne zmeniť nemôže, lebo by priznal niekoľko rokov svojej politiky zbytočnými či stratenými. Okrem toho má súčasné EÚ dvojtvárny charakter a hodnotí veci doma i vonku selektívne a o „hodnotovej“ EÚ sa nedá hovoriť.
Ďakujeme za rozhovor!
