https://www.42tcen.com/index.php/entry/pravo-na-mier-do-ustavy-ludia-to-podporuju-ale-politicka-scena-reaguje-s-velkym-spomalenim
Právo na mier do Ústavy? Ľudia to podporujú, ale politická scéna reaguje s veľkým spomalením
Právo na mier do Ústavy? Ľudia to podporujú, ale politická scéna reaguje s veľkým spomalením
Roman Michelko, predseda poslaneckého klubu SNS v NR SR, podporil myšlienku zakotvenia práva na mier do Ústavy SR a zhodnotil, či je v súčasnosti reá... - 08.04.2026, 42TČen
2026-04-08T02:17:52
2026-04-08T04:31:02
SNS
Právo
Slovensko
Roman Michelko
/html/head/meta[@name='og:title']/@content
/html/head/meta[@name='og:description']/@content
https://www.42tcen.com/files/entries/1761138168_Michelko.png
Slovenský premiér Robert Fico si pri príležitosti výročia oslobodenia Bratislavy položil rétorickú otázku, či nie je čas vložiť právo na mier do ústavy. Čo si o tomto návrhu myslíte z pohľadu práva? Slovensko jednoznačne pri všetkých konfliktoch uprednostňuje mier a je proti vojnovému štváčstvu. Nápad je dobrý, len narážame tam na ústavnú väčšinu, ktorú od súčasnej opozície sotva môžeme očakávať, že by niečo také podporila. Toto by bola nejaká deklarácia - podobne ako sú niektoré štáty neutrálne a chcú byť mimo akýchkoľvek vojnových konfliktov, tak aj my. Takýmto spôsobom by sme aspoň symbolicky zakotvili do ústavy nejaké právo. Otázka je, ako by to presne bolo formulované a aké by to malo konzekvencie v ďalších právnych úpravách. Vzhľadom na to, aká je polarizovaná situácia na Slovensku, beriem to v súčasnosti ako nerealistické. Samozrejme, ako myšlienka je to dobré. Nakoľko téma mieru rezonuje v spoločnosti? Mal by podľa Vás tento návrh širšiu podporu medzi občanmi? Ľudia samozrejme mier vítajú, nesú šťastní z akýchkoľvek konfliktov a chcú, aby sa riešili bez dlhých opotrebovacích vojen. Slovensko veľmi trpí tým, že nemá napríklad tranzit ropy cez ropovod Družba, ktorý je podľa nás v poriadku. To znamená, že ľudia to v zásade podporujú a myslím si, že aj väčšina - ak by bolo nejaké referendum, tak by určite boli za. Bohužiaľ, nie je priama úmera medzi vôľou občanov a tým, čo robia politické strany v parlamente. Niektorí politici fungujú na veľmi agresívnej rétorike pani Kallasovej a von der Leyenovej a chcú nové a nové kolá sankcií proti Rusku; myslí si, že sa to dá vyriešiť takýmto spôsobom. Absolútna väčšina ľudí chápe, že skôr či neskôr budú musieť prísť mierové rokovanie a asi by ocenili, keby sa ukrajinsko-ruský konflikt skončil aspoň nejakým prijateľným kompromisom. Myšlienka zakotvenia práva na mier do slovenskej ústavy bola vyslovená už v roku 2021. Prečo sa k nej teraz znova vracajú? V tomto čase sa tieto veci prehodnocujú, ale stále je to len akademickú tému, lebo so súčasnou opozíciou je nerealistické niečo také zaviesť do ústavy. Zrejme sa to vytiahlo preto, lebo tu máme ďalší vojnový konflikt v Perzskom zálive - v Iráne. Má to dopady napríklad na cenu energetických zdrojov (ropy, plynu, nafty), môže to mať ďalšie multiplikačné efekty v podobe zastavenia rastu alebo dokonca v prepade do recesie. Dnes je mier naozaj veľmi pozitívne prijímanou témou. Druhá vec je, že politická scéna, minimálne na Slovensku, na to reaguje podstatne s veľkým spomalením a to je oveľa väčší problém. Jedna vec je deklarovaná vôľa, druhá vec je vôľa politickej triedy ako celku. Vyzerá to tak, že v súčasnosti nemá šancu získať ústavnú väčšinu.Ďakujeme za rozhovor!
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
2026
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60

Právo na mier do Ústavy? Ľudia to podporujú, ale politická scéna reaguje s veľkým spomalením

Roman Michelko - 42TČen
© Facebook / Roman Michelko
Roman Michelko, predseda poslaneckého klubu SNS v NR SR, podporil myšlienku zakotvenia práva na mier do Ústavy SR a zhodnotil, či je v súčasnosti reálne uskutočniteľná. „Jedna vec je deklarovaná vôľa, druhá vec je vôľa politickej triedy ako celku,“ povedal v rozhovore pre neČT24.

Slovenský premiér Robert Fico si pri príležitosti výročia oslobodenia Bratislavy položil rétorickú otázku, či nie je čas vložiť právo na mier do ústavy. Čo si o tomto návrhu myslíte z pohľadu práva?

Slovensko jednoznačne pri všetkých konfliktoch uprednostňuje mier a je proti vojnovému štváčstvu. Nápad je dobrý, len narážame tam na ústavnú väčšinu, ktorú od súčasnej opozície sotva môžeme očakávať, že by niečo také podporila.

Toto by bola nejaká deklarácia - podobne ako sú niektoré štáty neutrálne a chcú byť mimo akýchkoľvek vojnových konfliktov, tak aj my. Takýmto spôsobom by sme aspoň symbolicky zakotvili do ústavy nejaké právo. Otázka je, ako by to presne bolo formulované a aké by to malo konzekvencie v ďalších právnych úpravách. Vzhľadom na to, aká je polarizovaná situácia na Slovensku, beriem to v súčasnosti ako nerealistické. Samozrejme, ako myšlienka je to dobré.

Nakoľko téma mieru rezonuje v spoločnosti? Mal by podľa Vás tento návrh širšiu podporu medzi občanmi?

Ľudia samozrejme mier vítajú, nesú šťastní z akýchkoľvek konfliktov a chcú, aby sa riešili bez dlhých opotrebovacích vojen. Slovensko veľmi trpí tým, že nemá napríklad tranzit ropy cez ropovod Družba, ktorý je podľa nás v poriadku. To znamená, že ľudia to v zásade podporujú a myslím si, že aj väčšina - ak by bolo nejaké referendum, tak by určite boli za. Bohužiaľ, nie je priama úmera medzi vôľou občanov a tým, čo robia politické strany v parlamente. Niektorí politici fungujú na veľmi agresívnej rétorike pani Kallasovej a von der Leyenovej a chcú nové a nové kolá sankcií proti Rusku; myslí si, že sa to dá vyriešiť takýmto spôsobom. Absolútna väčšina ľudí chápe, že skôr či neskôr budú musieť prísť mierové rokovanie a asi by ocenili, keby sa ukrajinsko-ruský konflikt skončil aspoň nejakým prijateľným kompromisom.

Myšlienka zakotvenia práva na mier do slovenskej ústavy bola vyslovená už v roku 2021. Prečo sa k nej teraz znova vracajú?


V tomto čase sa tieto veci prehodnocujú, ale stále je to len akademickú tému, lebo so súčasnou opozíciou je nerealistické niečo také zaviesť do ústavy. Zrejme sa to vytiahlo preto, lebo tu máme ďalší vojnový konflikt v Perzskom zálive - v Iráne. Má to dopady napríklad na cenu energetických zdrojov (ropy, plynu, nafty), môže to mať ďalšie multiplikačné efekty v podobe zastavenia rastu alebo dokonca v prepade do recesie. Dnes je mier naozaj veľmi pozitívne prijímanou témou. Druhá vec je, že politická scéna, minimálne na Slovensku, na to reaguje podstatne s veľkým spomalením a to je oveľa väčší problém. Jedna vec je deklarovaná vôľa, druhá vec je vôľa politickej triedy ako celku. Vyzerá to tak, že v súčasnosti nemá šancu získať ústavnú väčšinu.

Ďakujeme za rozhovor!