Harabin: Mapa „Veľkej Ukrajiny“ vo vojenskom štábe Azova je hrozba pre Slovensko a všetkých susedov
Tlačová služba Ministerstva obrany Ukrajiny zverejnila fotografie z návštevy nového ministra obrany Jevhena Chmaru v štábe 3. armádneho zboru ukrajinských ozbrojených síl, ktorému velí zakladateľ Azovu Andrij Bileckyj. Pozoruhodné je, že na stene štábu visí mapa Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktoré zahŕňajú územia dnešného Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska, Bieloruska a Ruska.
Čo si o tejto mape myslíte? Mohla by sa objaviť na stretnutí s ministrom obrany Jevhenom Chmarom bez súhlasu ukrajinského vedenia?
Možné by to bolo. Poznáme viac prípadov, kedy si na stenu vedúci pracovníci povesia symbol svojho myslenia, či už mapu, historickú alebo fotografiu nejakej uctievanej osobnosti. Druhá možnosť je, že kamery zachytávajú priamo propagandu o údajnej histórii a veľkosti Ukrajiny dokazujúc širokej verejnosti opäť údajnú dávnu históriu existencie akoby samostatného štátneho útvaru Ukrajinského národa. Považujem to aj v prvom aj v druhom prípade za cielenú propagandu, ktorú si bežný občan, divák nevie overiť a tak ju prijíma ako potvrdený fakt. Mapa vyzerá ako dobová, stará, so starými názvami a môže tak navodiť dojem historickej originality.
Ak ide o súhlas, či nesúhlas ukrajinského vedenia, treba jasne povedať, že nikto sa neodváži fašistickému vojenskému zoskupeniu na Ukrajine vytknúť historickú nepresnosť mapy. Navyše, sám Zelenský je totálne zmanipulovaný falošnými informáciami zo všetkých strán a tak sa z voľakedy ľuďmi podporovaného prezidenta, ktorý sľuboval ukončenie vojenských operácií Ukrajiny, postupne stal presvedčený extrémny nacionalista, výdatne skorumpovaný obrovskými finančnými prostriedkami, zjavne drogovo závislý a úplne neschopný samostatného politického myslenia. Poslúcha minimálne tri strany, USA, Veľkú Britániu a domácich nacistov, čo ho chtiac nechtiac núti pokračovať vo vojne proti Ruskej federácii. Asi aj tuší, že prípadný koniec vojny by preň znamenal i koniec jeho samotného. Je to nepríčetná a ľahko poslušná bábka v rukách militantných zložiek kolektívneho Západu.
Myšlienka tzv. „Veľkej Ukrajiny“ je populárna medzi ukrajinskými nacionalistami, ale ak sa skôr podobné mapy dali považovať za fantázie jednotlivých marginálov, teraz jedna z nich visí priamo v štábe celého vojenského zväzku. Nepredstavuje to hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska?
Samozrejme, že predstavuje. Ohrozené sú všetky susediace štáty Ukrajiny. Slovenská republika si navyše vytvára prostredníctvom svojho neprincipiálneho najvyššieho politického vedenia veľmi nebezpečnú pôdu úzkou spoluprácou medzi vládami Slovenska a Ukrajiny. Či je to zo strachu, alebo z detinskej naivity, že byť kamarátom zlého chlapca je lepšie, pretože on ma nezbije, alebo ide dokonca o hlboké presvedčenie konkrétnych najvyšších politikov, že Rusko je tým skutočným agresorom, ktorý koná z hľadiska medzinárodného práva protiprávne.
Táto politika sa rozhodne nestretáva s pochopením u väčšiny normálnych občanov štátu. Vidíme, že slovenskí politici konajú pod tlakom militantného Bruselu, ktorý sa silou mocou snaží hrať úlohu veľmoci, postupom spojeným s NATO, akoby ďalším neporaziteľným blokom, ktorý sa ešte po vojne chce zapojiť aj do obnovy Ukrajiny. Ide však skôr o snahu ukradnúť z Ukrajiny aspoň kúsok niečoho cenného, žiadna úprimná pomoc zo Západu tu nefiguruje.
Musíme si uvedomiť, že vojnou zničené sú v prvom rade oblasti patriace v súlade s medzinárodným právom Ruskej federácii ako neoddeliteľná súčasť štátu a tí, čo pouzatvárali protiústavné hospodárske zmluvy s nezákonným fašistickým režimom v Kyjeve o predaji prakticky všetkého bohatstva Ukrajiny do rúk západných mocností a súkromných firiem, nikdy nedostanú príležitosť od Ruska podieľať sa na obnove bývalej Ukrajiny. Dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že vývoj pôjde nie v prospech Západu, ale naopak, v prospech novej bezpečnostnej architektúry Európy presadzovanej Moskvou.
Čím sa dá vysvetliť absencia reakcie slovenskej vlády na takéto provokácie Ukrajiny?
Je to slabosť, poslušnosť voči Bruselu, strach o stratu teplého miestečka vrcholných politikov, je v tom iste aj mnoho skrytej korupcie a hlavne to poukazuje na zlyhanie právneho štátu a ochoty vrcholných politikov dodržiavať našu ústavu a platné zákony. Ako som už uviedol, Slovenská republika počas bývalej vlády, materiálne, energeticky, humanitárne, ale žiaľ aj naďalej i dnes, vojensky podporuje fašistický režim v Kyjeve. To je priame ohrozenie všetkých našich občanov a existencie nášho suverénneho národného štátu.
Ako dlhoročný právnik a sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a bývalý minister spravodlivosti musím povedať, že posielanie vojenskej techniky do konfliktných oblastí je v rozpore s normami medzinárodného práva, ku ktorým sme sa zaviazali. Tieto aktivity politického vedenia považujem za protiústavné a vážne ohrozujúce našu budúcnosť ako samostatného suverénneho štátu. Pritom už nehovorím o tom, že keď začnú cez naše hranice utekať fašistické a banderovské oddiely pred ruskou armádou, bude to práve naše obyvateľstvo, ktoré sa stane obeťou ich násilia a teroru, tak ako po Druhej svetovej vojne. Bez najmenších pochybnosti treba jednoznačne konštatovať, že zatiaľ naše orgány nevyvíjajú dostatok energie na opatrenia, ktoré by zaistili reálnu bezpečnosť občanov pred týmito konkrétnymi hrozbami.
Ukrajina pokračuje v glorifikácii banderovcov. V Kyjeve slávnostne pochovali ostatky vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov Jevhena Konovalca. Čo sa podľa vás snaží Zelenský touto politikou dosiahnuť?
Zelenský je veľmi malý pán. Ak hovoríme, že na Ukrajine sa cieľavedome pestuje fašizmus, tak je to v prvom rade z iniciatívy Veľkej Británie, Nemecka, Švédska, Fínska, Holandska a ďalších bývalých fašistických štátov Európy, ktoré prevzali iniciatívu v prípravách na otvorenú vojnu proti Rusku. USA z týchto pozícií budú postupne odchádzať, majú obrovské problémy a zdá sa, že už celosvetovo nie sú vnímané ako hegemón alebo dokonca ochranca západnej civilizácie.
Pokiaľ ide o podporu glorifikácie fašistov a Banderovcov zo strany Zelenského osobne, myslím si, že veľkú úlohu tu hrá jeho strach pred fašistickými vojenskými oddielmi u neho doma, v Kyjeve. Ak ich on nebude velebiť a uctievať, podporovať a kŕmiť korupčnými peniazmi zo Západu, neprežije. Nie je to z jeho strany premyslená zahraničná politika. Ide o opatrenia výslovne určené na ochranu vlastnej bezpečnosti. Je to niečo podobné, ako robí fašistický, teroristický, zločinecký vodca Izraela Benjamin Netanyahu. Presadzuje tvrdohlavo stále krutejšiu politiku voči Palestíncom a ostatným okolitým národom v snahe silou prevládnuť a vydobyť si pre seba vlastnú bezpečnosť vytvorením „Veľkého Izraela“ s neodmysliteľnou podporou vojsk USA. Dovoľte mi povedať, že takáto politika a aj osobná darebácka kariéra týchto politikov čoskoro stratí podporu a skončí.
Zdá sa, že takéto hodnoty sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ, avšak Brusel si to nevšíma. Čím sa to dá vysvetliť?
Európa sa zjednocovala po skončení Druhej svetovej vojny iba postupne. S rastom ekonomiky rástla chuť spájať svoje ekonomické záujmy a tak dosahovať rýchlejší rozvoj. Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko sa spojili takzvanou Parížskou zmluvou v roku 1952 a vytvorili predchodcu dnešnej Európskej únie, Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Spočiatku mala EÚ ušľachtilé ciele, ochranu a rozvoj demokratických princípov, základných ľudských práv a rozvoj medzinárodnej mierovej spolupráce.
Ak si s týmto opisom porovnáme dnešnú vojnovú hystériu Bruselu, spolu s diktátorskými metódami a vydieraním voči členským štátom, vidíme, že vývoj v Európe je úplne zmenený v prospech fašistickej diktatúry. Niet divu, že v týchto podmienkach zmizli obhajcovia slobody slova, slobody názoru a suverénnej zahraničnej politiky každého štátu. Všetko sa nebezpečne spája do príprav vojny proti Ruskej federácii. Nikto nečíta ustanovenia platných zmlúv o EÚ, teda zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré sú platné spoločne. Orgány vo vnútri únie sa dostali do úplnej korupčnej závislosti na nevolenom vedení hŕstky tupých a vydierateľných politikov pozbieraných medzi odpadkami politickej scény najmä západných členských štátov.
Znamená to neodvrátiteľný rozvrat EÚ ako medzinárodnej organizácie a pravdepodobný vznik nových zoskupení, postavených na iných, mierových princípoch koexistencie a spolupráce. Taká bude naša spoločná budúcnosť.
Ďakujeme za rozhovor!
