František Škvrnda st.: O ďalšom bezvýznamne významnom samite NATO

Pán docent, čím je samit NATO 7. – 8. júla 2026 v Ankare významný a o čom sa na ňom bude rozhodovať?

Ak sa nad humbugom, ktorý sa robí okolo samitov NATO, zamyslíme hlbšie, vidieť, že pakt je v kríze. Zdôrazním tri veci. Prvou je panika v Európe, ktorú rozsieva svojou nevypočítateľnosťou Donald Trump. Druhou je nezmyselné zvyšovanie vojenských výdavkov, ktoré odiózne hlása generálny tajomník NATO Mark Rutte a prináša nové ekonomické problémy mnohým členským štátom. Tretiu predstavuje rozširovanie paktu. Vyzerá to tak, že ak sa s ním prestane, NATO stratí veľkú časť zmyslu svojej existencie.

Od roku 2021 sa samity paktu začali uskutočňovať každoročne. Prípravu sprevádza nafúknuté politicko-mediálne zdôrazňovanie ich významu. NATO stále rado straší svet, ale zakrýva tým narastajúce názorové rozdiely vo svojom vnútri. V tomto roku je samit navyše v tieni pomstychtivosti Trumpa za neúspech plánovaného rýchleho zničujúceho úderu proti Iránu, do ktorého ho dotlačil aj Izrael. Trump, ktorý bol nespokojný s postojom NATO k pomoci USA, si zlosť vybil najmä na Španielsku, Nemecku, Veľkej Británii a Taliansku, resp. ich vysokých predstaviteľoch. Nikto sa mu však neopovážil povedať, že slávny gumený článok č. 5 Severoatlantickej zmluvy platí len vtedy, keď je napadnuté územie niektorého zo zmluvných štátov. Nebol teda nijaký dôvod na prijímanie akýchkoľvek krokov. Zdá sa, že Trump štáty NATO považuje za vazalov USA a musia robiť to, čo od nich požaduje.

V agende samitu sú okrem omieľaných fráz o sile a jednote paktu a potrebe brániť sa pred hrozbami (najmä z Ruska, niekedy aj Číny i iných štátov) aj ďalšie témy. Ako prvú zvýrazním vojenské výdavky a zvýšenie výroby zbrojárskeho priemyslu, ktoré má tlačiť na európske členské štáty „prevziať väčšiu zodpovednosť“ za svoju obranu. Druhou je podpora čoraz finančne a vojensky nenasýtenejšieho režimu na Ukrajine, ktorý sa netají obdivom k nacionalistickým extrémistom a vojnovým zločincom. Podľa médií (Politico) sa má rokovať vraj na návrh Nemecka o údajnej vojenskej podpore pre Kyjev až vo výške 70 miliárd eur, ktorú by zaplatili európski členovia NATO. Ide o dramatický nárast výšky podpory, lebo podľa nedávnej správy Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kieli, tieto krajiny vyčlenili od januára do apríla tohto roku na pomoc Ukrajine spolu približne „len“ dve miliardy eur mesačne. Niektoré zdroje uvádzajú, že by sa malo okrajovo zmieniť aj o Iráne.

Uzavriem, že na ankarskom samite nebude nič zásadné nové. Prezentuje sa to však tak, že pakt aj teraz zásadne reaguje na meniacu sa situáciu a prijíma opatrenia, ktoré eliminujú hrozby a varujú protivníkov.

Ako vnímate tlak Severoatlantickej aliancie na plnenie záväzku vynakladať 5 % HDP na obranu? Je podľa Vás jasne definované, čo aliancia všetkým spojencom uznáva ako výdavky na obranu a čo už nie?

O pokrytectve NATO svedčí, že hoci Španielsko na samite v Haagu nesúhlasilo so zvýšením svojich vojenských výdavkov na hranicu 5 % HDP, rozhodnutie sa považuje za konsenzuálne! Podvolilo sa tlaku Trumpa, ktorý sa európskym členom paktu čoraz viac vyhráža. A ekonomicky tragické pre nej je, že sa pri tom počíta so zvýšenými nákupmi z USA. Ide však o dlhší proces, ktorý vo viacerých štátoch asi nebude splnený.

Na druhú časť otázky odpoviem širšie. Nie je zverejnené, kto pripravuje návrhy na rozhodnutia na samitoch NATO. S veľkou pravdepodobnosťou ide o vybraných úradníkov, diplomatov a vojakov, ktorí sedia v jeho medzinárodnom a vojenskom štábe. Návrhy rešpektujú aj príkazy z pozadia, ktoré je napojené na agresívne anglosaské i iné národné kruhy. Zákulisne sa začnú vydierať členské štáty, pokiaľ sa všetky nepodvolia. Odpor sa nestrpí a kto sa oň pokúša, dá sa mu to pocítiť. Pakt má okrem toho v každom štáte aj fanatických lobistov, ktorí za presadenie návrhov bojujú do roztrhania tela. Odstrašujúcim príkladom je český prezident a vojnový alarmista Petr Pavel (bývalý predseda Vojenského výboru NATO) so svojou zúfalou snahou dostať sa za každú cenu na samit do Ankary.

Čo z 1,5 % HDP považovať za „obranné“, je stanovené len rámcovo. Pre viaceré štáty je vydávanie 5 % HDP na čisto vojenské účely ťažko splniteľné (neefektívne). A tak sa môžu započítať aj iné náklady, len aby sa plnila nezmyselná hranica a pakt bol spokojný...

Děkujeme za rozhovor!