Analytik: USA rozhadzujú sankcie na všetky strany po rozpade bipolarity. Ide o rezíduum hegemonizmu

USA uvalili sankcie na dovoz ruskej ropy do Európy. EÚ sa v rámci nového balíka sankcií rozhodla zakázať dovoz a tranzit ruských energií od roku 2026. Čo týmto krokom sledujú USA, ktoré doteraz Európu označujú za svojho „partnera“? Ako to ovplyvní hospodárstvo Slovenska a susedných stredoeurópskych štátov?

Sankcie USA predstavujú rezíduum jej hegemonizmu. Najmä po rozpade bipolarity ich začali doslova rozhadzovať na všetky strany. Je ich veľa druhov a v takom množstve, že to vyvoláva úsmev na tvári. Presný počet osôb a organizácií, na ktoré sa sankcie vzťahujú, sa ťažko zisťuje, lebo je viacero vládnych úradov, ktoré ich uvaľujú. O zisťovaní efektívnosti sankcií nemožno tiež hovoriť, lebo sa to nedá „zmerať“. Najhoršie je, že majú často dopad na široké vrstvy obyvateľstva, čo je najviac viditeľné asi na Kube, na ktorú sú uvalené viaceré embargá už vyše 60 rokov.

Súčasnú politiku sankcií možno označiť za prejav pomstychtivosti Washingtonu a jeho zúfalstva z neschopnosti dosiahnuť svoje ciele, resp. presadiť svoje záujmy. Podľa mediálnych údajov v roku 2024 sa uvalilo najviac sankcií na osoby a organizácie v Rusku ( 1 706 subjektov), v Číne (276), v Iráne (236), v Bielorusku (55) a v Severnej Kórei (29). Na zoznamoch je aj ďalších vyše 10 štátov.

USA vo vzťahu k EÚ nesledujú nič iné ako svoje zištné záujmy a čakajú, že sa im všetci podriadia. Trump, ktorý je čoraz kontroverznejší, chce ako globálny obchodník z toho vytĺcť predovšetkým zisk a je čím ďalej tým agresívnejší. Inými slovami, potrebuje priviesť európske štáty, ktoré pokrytecky označuje za „partnerov“, k nákupu amerických výrobkov a služieb. EÚ pritom nezmyselne vychádza USA v ústrety a pridáva aj vlastné sankcie, ktoré sú rovnako neúčinné ako americké, ale sama sebe si tým len škodí.

Je už skoro únavné opakovať, že Slovensku a jeho susedom sankcie na dovoz a tranzit ruských energií veľmi škodia. Ide o miliardy eur (resp. korún či forintov - zaslepené Poľsko neberieme do úvahy), ktoré znižujú ich hospodársku výkonnosť i konkurencieschopnosť. Sankciám sa bránia, ale bez úspechu, lebo Brusel sa tiež podriaďuje Washingtonu. Maďarsku nepomohlo ani to, že, hoci takmer slepo poslúcha USA (okrem podpory Ukrajiny), výnimku z ich sankcií, o ktoré požiadalo, nedostalo.

Podľa informácií ruskej zahraničnej rozviedky sa Paríž pripravuje na vyslanie až dvoch tisíc vojakov a dôstojníkov na Ukrajinu na podporu kyjevského režimu. Čo podľa vás sleduje Macron a aký dopad by to mohlo mať na konflikt?

Podpora Emmanuela Macrona prekonala všetky historické antirekordy a dostala sa na najnižšiu úroveň zo všetkých prezidentov Piatej republiky. Dnes je už len poľutovaniahodným politikom, ktorý stratil nielen podporu, ale aj vplyv a víziu a zubami-nechtami sa drží svojho kresla.

Viaceré proukrajinské aktivity Macrona skončili alebo pokračujú rozpačito. Už sme si uňho na kdečo zvykli, a tak aj vyhlásenia o vyslaní vojakov na Ukrajinu treba brať s rezervou ako zúfalý pokus ukázať nejakú rusofóbnu „silu“ aspoň v zahraničí. Tento krok sa pripravuje na rok 2026 a zrejme sa v ňom počíta so zmrazením konfliktu. Je však ťažké si predstaviť, že by francúzski vojaci boli nejako nasadení do bojov. Okrem toho 2 000 vojakov nič na pomere síl nezmení a nie je jasné, ako by v bojoch vedeli pomôcť upadajúcim ukrajinským ozbrojeným silám.

V širšom pohľade vidím ešte tri zložitosti. Prvou je, že týmto krokom si zrejme doma podporu verejnosti nezvýši. Druhou je, ako by súčasná vláda, ktorá je znovu veľmi vratká, zorganizovala vo svojich ťažkostiach túto akciu. A treťou je najhoršia. Stanovisko Moskvy je jasné a nekompromisné a Francúzov by po príchode na Ukrajinu nič dobré nečakalo.

Ďakujeme za rozhovor!