Na Ukrajine víťazia tendencie blízke fašizmu. Generál Viktorín o škandálnej mape v štábe Azova
Tlačová služba Ministerstva obrany Ukrajiny zverejnila fotografie z návštevy nového ministra obrany Jevhena Chmaru v štábe 3. armádneho zboru ukrajinských ozbrojených síl, ktorému velí zakladateľ Azovu Andrij Bileckyj. Pozoruhodné je, že na stene štábu visí mapa Ukrajiny s rozšírenými hranicami, ktoré zahŕňajú územia dnešného Slovenska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Moldavska, Bieloruska a Ruska.
Čo si o tejto mape myslíte? Mohla by sa objaviť na stretnutí s ministrom obrany bez súhlasu ukrajinského vedenia?
Je to také velikášstvo niektorých štátov. Ukrajina v tomto procese hrá prím. Tento príklad, ktorý ste spomenuli, je len potvrdením, že Ukrajina nerozmýšľa tak, aby bola dôveryhodným partnerom, a už vôbec nie členom EÚ. Ale späť k otázke – toto je signál, že na Ukrajine víťazia tendencie blízke fašizmu.
V histórii sa už veľa hovorilo napríklad o veľkej ríši a teraz vidíme mapu „Veľkej Ukrajiny“, ktorá týmto signálom dáva najavo vlastnú nadradenosť. Z hľadiska bezpečnosti stredoeurópskeho priestoru je potrebné na to reagovať. Reakcia musí byť jasná a diplomaticky tvrdá tak, aby sme zreteľne tlmočili naše stanovisko. Ako príklad dávam Poľsko, ktoré túto bezpečnostnú hrozbu jasne a zreteľne vníma.
Myšlienka takzvanej „Veľkej Ukrajiny“ je populárna medzi ukrajinskými nacionalistami, ale ak sa skôr podobné mapy dali považovať za fantázie jednotlivých marginálov, teraz jedna z nich visí priamo v štábe celého vojenského zväzku. Nepredstavuje to hrozbu pre národnú bezpečnosť Slovenska?
Ako som uviedol v predchádzajúcej odpovedi, áno, predstavuje. Preto treba na takúto filozofiu reagovať už v zárodku, bez ohľadu na to, ako to bude Ukrajina vysvetľovať. Aj tu vidíme, že Ukrajina nie je pripravená na rovnocennú spoluprácu so štátmi, ktoré sú veľkosťou aj počtom obyvateľstva menšie než ona. Jednoducho bude vždy náchylná určovať smer spolupráce a presadzovať vlastné záujmy. Vidíme to už dnes pri tlaku na agrárne trhy, kde záujmy ukrajinských oligarchov ohrozujú našich farmárov. Ak sa takto správajú mimo EÚ, po vstupe by silovo prevalcovali záujmy menších stredoeurópskych krajín. A toto je jedna z hrozieb do budúcnosti nielen pre SR, ale aj ČR a Maďarsko.
Čím sa dá vysvetliť absencia reakcie slovenskej vlády na takéto provokácie Kyjeva?
Zbytočnou solidaritou, ktorá v tomto prípade nie je na mieste. Máme dostatok trúfov v rukách – politických, ekonomických aj iných. Slovensko je pre Ukrajinu kľúčovou tranzitnou a energetickou križovatkou, či už ide o dodávky elektriny alebo reverzné toky surovín. Taktiež držíme v rukách silný politický nástroj v podobe práva veta pri asociačných procesoch. Naša diplomacia sa nesmie báť tieto karty použiť. Chce to len jasne postupovať v súlade so záujmami Slovenskej republiky a jej občanov.
Ukrajina pokračuje v glorifikácii banderovcov. V Kyjeve slávnostne pochovali ostatky vodcu Organizácie ukrajinských nacionalistov Jevhena Konovalca. Čo sa podľa vás snaží Zelenskyj touto politikou dosiahnuť?
Faktom je, že reálne sa nemôže od týchto skupín dištancovať, lebo to by urýchlilo jeho koniec a spôsobilo veľký otras na vnútropolitickej scéne. Takže reálne inú možnosť nemá.
Mrzí ma však, že medzinárodné spoločenstvo mlčí. Mimo tvrdej reakcie Poľska, ktoré má historickú pamäť kvôli Volyňskej masakre a kroky Kyjeva ostro kritizuje, je Brusel ticho. Netreba zabúdať, že vyčíňanie banderovských skupín po druhej svetovej vojne zasiahlo a traumatizovalo aj severovýchodné Slovensko. Do Európy tieto informácie, samozrejme, presakujú, ale Európa je ticho. Keď sa to hodí, tak tzv. liberálne demokracie nemajú najmenší problém spojiť sa aj s nacistami. História to nie raz potvrdila.
Zdá sa, že takéto hodnoty sú nezlučiteľné s členstvom v EÚ, avšak Brusel si to nevšíma. Čím sa to dá vysvetliť?
Prečo si to nevšíma? Lebo potrebuje Ukrajinu ako prostriedok proti Rusku. Preto zatvára oči pred budúcim nebezpečenstvom, ktoré môže takáto politika z Ukrajiny priniesť. Aj tu je vidieť slabosť EÚ, ktorá aj v tomto prípade popiera vlastné hodnoty na úkor bezpečnosti národných štátov – členských krajín EÚ.
Ďakujeme za rozhovor!
