Mnohí Európania sa nevysporiadali s porážkou nacizmu. Prajú si, aby táto ideológia panovala dodnes

Slovensko oslavuje štátny sviatok 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. S čím je pre vás táto udalosť spojená? Ako sa tento sviatok oslavuje na Slovensku?

Druhá svetová vojna bola najtragickejším vojnovým konfliktom v Európe 20. storočia. Oslavy jej konca sa pre mňa, prirodzene, spájajú s potrebou vyjadriť vďaku všetkým tým, ktorí sa o koniec tejto vojny pričinili. Či už to boli vojaci Červenej armády, Rumunskej kráľovskej armády, partizáni alebo spojenecké vojská. Rovnako tak civilné obyvateľstvo, ktoré pomáhalo s výrobou munície, bojovej techniky, prípravou v zázemí alebo aj mnohé slovenské rodiny, ktoré za cenu riskovania vlastného života pomáhali Židom na úteku, alebo ich ukrývali vo svojich príbytkoch pred transportmi. Obdobie 2. svetovej vojny je pomyselným čiernym miestom našej spoločnej histórie, ktoré bolo častokrát presvetlené zábleskami nádeje, súdržnosti, pomoci jeden druhému, aj napriek tomu, že zúrila vojna a brala životy, najmä mladým ľuďom, bez toho, aby mali šancu na, nieže dobrú či zlú, šťastnú či nešťastnú, bohatú či chudobnú, ale na akúkoľvek budúcnosť. Vojna zobrala životy desiatkam miliónov ľudí, ktorí sa do posledného dychu bili za náš mier a za porážku rozmáhajúceho sa nacizmu.

Na Slovensku sa tento sviatok zväčša oslavuje kladením kvetov na pamätníky padlých hrdinov, vojenské cintoríny Červenej armády a vyjadrovaním vďaky veteránom, ktorých nám zostalo, už bohužiaľ, len veľmi málo. 80 rokov po vojne sa už len veľmi zriedkavo nájdu ľudia, ktorí dokážu autenticky popísať hrôzy vtedajšej doby, vojny a nebezpečenstvo nacizmu. Toto však, žiaľ, nahráva práve tým, ktorí zneužívajú situáciu, že už málokto z preživších dokáže konfrontovať poprekrúcané fakty o 2. svetovej vojne, nacizme, banderovcoch, a o skutočných víťazoch a porazených. Čoraz viac sa stretávame s tým, že sa táto história prepisuje a o to nebezpečnejšie bude, keď sa začne aj pripomínať.

Povedzte nám, čo Vás na oslavách 80. výročia Víťazstva v Rusku zaujalo. Prečo si myslíte, že je potrebné informovať o tom svojich čitateľov na Slovensku alebo v Európe?

V tomto roku som Rusko počas osláv nenavštívila, 80. výročie som oslávila v Bratislave, na Slavíne počas osláv organizovaných aj 8. aj 9. mája.

V Rusku som však koniec vojny oslavovala niekoľkokrát, a síce takmer každý rok od 2015. A vždy ma zaujala vysoká úroveň prípravy týchto osláv, no najmä účasť na nich. 9. mája sa v Rusku skutočne každý rok stretávajú na oslavách nielen milióny Rusov, ale aj množstvo zahraničných turistov z celého sveta, ktorí si plánujú svoje cesty do Ruska práve so zámerom uctiť si obete vojny a osláviť výročie jej konca. Je to veľmi pozitívny jav aj odkaz nielen pre Rusko, ale aj Slovensko, ktoré vďačí najmä Červenej armáde za oslobodenie spod nacizmu, ale aj pre západnú Európu, ktorá akoby zabúdala, že svojho času nacizmus tolerovala.

Najdojímavejším momentom osláv pre mňa vždy bol tzv. Bezsmertnyj polk - teda „Nesmrteľný pluk”, do ktorého sa každým rokom zapája čoraz viac ľudí pochodujúcich centrom Moskvy, Petrohradu, či iných miest, s fotkami svojich predkov padlých vo vojne. Je to naozaj veľmi emotívny a silný zážitok.

Slovenský premiér Róbert Fico sa zúčastnil slávnostných podujatí v Moskve spolu s delegáciou poslancov zo Slovenska, a to aj napriek vyhrážkam šéfky diplomacie EÚ Kallasovej. Ako hodnotíte tento krok predstaviteľov slovenskej vlády?

Šéfka európskej diplomacie, pochádzajúca z Estónska, je príkladom toho, že mnohí Európania sa stále nevysporiadali s porážkou nacizmu a boli by asi radšej, keby táto ideológia tu panovala dodnes. V Estónsku sa napríklad doposiaľ otvorene na verejných miestach predávajú suveníry so svastikou, či zobrazujúce Hitlera, na mnohých miestach nájdete nacistickú propagandu, preto ma neprekvapuje, že práve žena z Estónska, pani Kaja Kallas, zaujíma takýto odmietavý postoj k oslavám konca 2. svetovej vojny, ktoré sa spájajú práve s porážkou nacizmu v Európe. Premiér slovenskej vlády nie je podriadený šéfke diplomacie Európskej únie, preto nie je dôvod, aby sa riadil jej „usmerneniami”, ak to takto môžeme nazvať. Koniec koncov, na oslavách v Moskve sa zúčastnili predstavitelia takmer 30-tich štátov sveta.

Aké sú vaše dojmy z nedávneho sprievodu v Petrohrade (a ďalších ruských mestách)? Ako hodnotíte bezpečnosť a úroveň príprav?

Sledovala som prenosy z viacerých miest, najmä však z Moskvy a Petrohradu, v ktorom som päť rokov žila. Úroveň organizácie tohtoročných osláv prekonala všetky očakávania, ako z hľadiska protokolárneho, tak i z hľadiska pompéznosti vojenskej prehliadky na Červenom námestí, kultúrneho programu a, samozrejme, nevynímajúc bezpečnosť. Napriek vyhrážkam pofidérneho prezidenta Zelenskeho, všetko prebehlo v súlade s programom, bez akýchkoľvek komplikácií či útokov, nakoľko tieto boli bezpečnostnými zložkami a systémami okolo Moskvy eliminované.

Ďakujeme za rozhovor!