Je členstvo SR v EÚ právoplatné, alebo išlo o komplot? Harabin k okolnostiam referenda

Premiér Robert Fico vyhlásil, že účasť 52,15% je fikcia vzhľadom na dynamiku účasti počas prvého a druhého dňa referenda. Mohla byť účasť voličov v referende zmanipulovaná? Kto mohol mať na tom záujem?

Už v roku 2003, aj vtedy nová politická strana SMER, pozorne sledovala vývoj situácie tak na domácej, ako aj na medzinárodnej scéne. Postrehy predsedu vlády Roberta Fica, ktorý je jedným z najskúsenejších slovenských politikov, by nebolo správne len tak spochybňovať. Ide o veľmi významnú právnu a politickú otázku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. A to práve v čase, kedy nás EÚ absurdným spôsobom núti prestať odoberať lacný ruský plyn a ropu. Čo je z pohľadu vnútornej energetickej bezpečnosti našich občanov prvoradé. Brusel tak koná voči Slovenskej republike protiprávne a v rozpore s našou štátnou suverenitou.

Treba pripomenúť niekoľko základných faktov. Po mierovom rozdelení Česka a Slovenska na samostatné republiky zostala Slovenská republika v ekonomicky znevýhodnenej pozícii, najmä v dôsledku rozloženia priemyselnej výroby v bývalom Československu. Rovnako aj to, že rozpadom bývalého Sovietskeho zväzu, s čím tiež v referende vyslovilo jasný nesúhlas viac ako 76% ruského obyvateľstva, ktoré rozpad podporoval, i podvodný Západ, Slovenská republika stratila silného brata, ktorý mohol garantovať našu národnú suverénnu existenciu a štátnosť. Prístupové rokovania Slovenska, ako veľmi pravdepodobne aj všetkých ostatných členských štátov EÚ, boli spájané s povinným vstupom do NATO.

Nemožno opomenúť istý sociálny faktor, ktorým bolo dlhoročné nepriateľstvo medzi východným blokom štátov svetovej socialistickej sústavy a Západom, najmä Nemeckom, USA Anglickom a Francúzskom, ktorí nás, celé Československo, ako vraj naši spojenci, len tak odovzdali do rúk Adolfa Hitlera. Tieto štáty a ich vojská boli vychovávané voči nám ako voči nepriateľom. Ale obdobne aj naše ozbrojené sily boli vždy cvičené bojovať proti západným vojskám, najmä menovaných štátov. Netreba sa diviť, že dnešní šesťdesiatnici, až osemdesiatnici, spolu s ich rodinami vnímajú dodnes fašistický Západ ako niečo negatívne. Prečo fašistický? Pretože vtedajšia, prakticky celá západná, severná a aj časť východnej Európy sa pripojila k fašistickému Nemecku vo vojne proti mladému Sovietskemu zväzu. Proti našim slovanským bratom. Naopak, hrdinom Sovietskej Červenej armády a aj iným uvedomelým bojovníkom, ktorí nás oslobodili od fašizmu a zrady Západu, stále s vďakou chránime mnohé pamätníky na obdobie víťazstva v Druhej svetovej vojne.

Nie som ani sociológ, ani psychológ, ale poznám názory obrovského množstva normálnych ľudí po celom Slovensku, ktoré potvrdzujú moje skúsenosti.

Spomeňme si i na to, že ešte v máji roku 1997 sa u nás uskutočnilo všeľudové referendum o našom vstupe do NATO, ktoré bolo pre nízku účasť neplatné. Aj tento fakt vypovedá o mnohom.

Podľa premiéra Fica vtedajšie vládne strany kvôli extrémne nízkej účasti v prvý deň referenda pokračovali v kampani, napriek tomu, že im to zákon zakazoval. Mohlo to pomôcť zabezpečiť potrebný počet voličov na platnosť referenda?

No tiež sa pýtam prečo porušovali zákon? Vyvinuli otvorene nezákonnú snahu, aby bolo referendum určite úspešné. Ak mám citovať informácie z vtedajších mediálnych zdrojov, tak treba pripomenúť, že napriek tomu, že vstup do EÚ podporovali prakticky všetky politické strany, mohlo sa stať, že referendum bude práve s nízkou účasťou voličov neplatné. Viacerí politici sa preto obávali o dostatočnú účasť, čo priznali neskôr aj vtedajší premiér Dzurinda, či vtedajší minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Po medializovaných informáciách z piatkového večera, že sa účasť doposiaľ pohybovala medzi 15-28 %, sa uskutočnilo stretnutie predsedov politických strán, ktorí následne cez médiá podporili účasť na referende. Traja najvyšší ústavní činitelia, prezident Schuster, premiér Dzurinda a predseda parlamentu Hrušovský, vyzvali napriek moratóriu k účasti aj počas sobotného volebného dňa. Počas sobotného dopoludnia priebežné odhady účasti vyskočili nad 40 %, dve hodiny pred zatvorením miestností však hovorili len o 48,4 % účasti. Pravda je aj to, že tí, ktorí sa referenda zúčastnili v prevažnej väčšine vstup do EÚ podporili. Rozhodovala preto účasť ľudí v referende. Toľko z vtedajších informácií.

Vzniká otázka, či je naše členstvo v EÚ po právnej stránke právoplatné, alebo išlo vtedy o komplot, ktorý mal okrem mohutných ziskov najmä Nemecka a Francúzska, ktoré vstúpilo na náš trh a do našej ekonomiky tvrdou čižmou. Všetci si dobre pamätáme, že pán Mečiar bol úhlavným nepriateľom pre Západ práve pre to, že podniky a majetok po zaniknutí socializmu, prioritne ponúkal domácim podnikateľom. Už vtedy západné štáty a EÚ neprípustne zasahovali do vnútorných záležitostí Slovenskej republiky a robia tak doteraz. Tým nechcem ospravedlňovať celé obdobie pôsobenia našich bývalých politikov, ale ani im nebudem vyčítať všetko, čo robili a že sa v danom čase a v daných podmienkach, mnohí z nich správali otvorene pronárodne. Z týchto osobných skúseností našich občanov pramení silná nostalgia za bezpečným, vzdelaným, uznávaným a rozvíjajúcim sa sociálnym štátom z čias pred rozpadom Československa.

Prečo podľa Vás premiér teraz tvrdí, že referendum bolo zmanipulované?

Predseda vlády Fico má plné právo povedať svoj názor na akúkoľvek otázku alebo udalosť. V čase konania referenda nebol predsedom vlády. Má právo nesúhlasiť s vtedajšou politikou vlády Mikuláša Dzurindu. A to aj po rokoch.

Hlasovanie Slovenska o vstupe do EÚ zostáva jediným úspešným referendom v histórii Slovenska. Boli na to v tom čase objektívne dôvody?

Objektívne treba povedať, že ľudia neboli zvyknutí na organizovanie referenda ako prostriedku na prijatie rozhodnutia ľudu o ďalšom vývoji. Pôvodne to bolo úlohou vedúcej politickej sily v štáte, ktorou bola vtedy Komunistická strana Slovenska. Tá plánovala rozvoj, vládla v súlade s Ústavou a zákonmi a v mnohom bola priamou autoritou, oporou a pomocou aj pre obyčajných ľudí. Ak sa v tom čase ľudia na niečo sťažovali, tak to štát riešil. Dnes to povedať už nemožno. Stratili sme veľmi veľa. Mali sme vysokú úroveň vzdelania, výstavby a bývania ľudí, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, mohli sme v bezpečí chodiť po mestách v hlbokej noci, bez strachu, že nás niekto prepadne. Štát podporoval rodiny, mamičky mali nárok na platenú materskú dovolenku, všade boli detské jasle, škôlky, detské ihriská, športoviská. Ľudia boli hrdí na výsledky svojej práce. Komunikovali sme spolu, boli sme k sebe navzájom priateľskí, nebáli sme sa o svoje deti večer na dvore. Vstupom do EÚ sme museli pozatvárať mnohé naše výrobné podniky a prijať výrobky z cudzích štátov. Každý chcel na nás iba zarobiť a získať nejaké mocenské postavenie, možno aj nejaké územie. Museli sme sa vzdať mnohých vymožeností. Lákalo nás jediné. Skoro každý Vám povie, že išlo o otvorenie hraníc a možnosť cestovať alebo pracovať v zahraniční. Áno, to bolo v mnohom obmedzené. Ale inak? Skúste vytknúť vtedajšiemu socialistickému poriadku niečo, čo dnes údajne západná progresívna spoločnosť robí lepšie. Dnes nám vládne mimo akýchkoľvek noriem medzinárodného práva a mimo platných zmlúv o EÚ iba hŕstka zvrátených a ľudsky hlúpych politikov silných štátov. Naše záujmy nikoho z nich nezaujímajú. Taká je pravda.

Nemožno preto ani vyčítať nášmu premiérovi, ak sa zlostí na nemeckého kancelára Friedricha Merza v tom smere, že čo si to dovoľuje nám prikazovať dávať peniaze na pokračovanie vojny na Ukrajine proti Ruskej federácii.

Odporúčam mu, aby pri budúcom vzájomnom stretnutí stisol ruku Nemcovi poriadne. Fico urobí tisíc klikov, to je známe, Merz ak si ľahne, tak možno už nevstane.

Ospravedlňujem sa všetkým čitateľom za toľkú slovenskú otvorenosť.

Ďakujeme za rozhovor!