Blaha: Energetická kríza už jasne hrozí. Je otázne, či budeme môcť dlhodobo riešiť deficit ropy

Európska únia prisľúbila Ukrajine „finančnú a technickú pomoc“ na opravu údajne poškodeného ropovodu Družba. Podľa medializovaných informácií sa prezident Zelenskyj údajne zaviazal dokončiť tieto opravy v horizonte 1 až 1,5 mesiaca. Medzitým Európska komisia pripravuje plán úplného zákazu ruskej ropy, ktorý má zverejniť o mesiac - 15. apríla. Čo si myslíte o týchto zdanlivo protichodných vyhláseniach? Má EÚ vôbec záujem na obnove existujúcej energetickej infraštruktúry?

Keď si pospájate všetky fakty, je naozaj veľmi ťažké uveriť, že EÚ, resp. bruselskí úradníci robia to, čo je ich „psou povinnosťou“, čiže bojovať za svoje členské štáty a ich záujmy absolútne nadraďovať nad záujmy akýchkoľvek cudzích krajín. Alebo inak povedané, nevyzeralo by to inak, keby to bolo presne naopak, teda že pre EÚ je na prvom mieste Ukrajina a až potom niekde na konci jej členské štáty Slovensko a Maďarsko.

Čo si majú napríklad ľudia na Slovensku a v Maďarsku myslieť o tom, že EÚ do skupiny, ktorú vyslala na kontrolu „poškodenia“ ropovodu Družba, nezaradila zástupcov SR a MR? Podľa mňa je to absolútny škandál. Slovensko aj Maďarsko sa dlhé týždne dožadovali možnosti ísť sa na vlastné oči presvedčiť, ako to tam skutočne vyzerá . Ukrajina nám to neumožnila, a teraz tam komisia vyšle delegáciu, ku ktorej nás neprizvú?! Vraj preto, aby upokojili situáciu - takáto hlúpa a arogantná výhovorka je ešte horšia než keby radšej ostali ticho. Týmto správaním dali každému dôvod domnievať sa, že Ukrajina je pre ich geopolitické zámery dôležitejšia než nejaké Slovensko a Maďarsko, že nás vôbec neberú ako rovnocenných partnerov, a v neposlednom rade, že to vyzerá, že nehrajú celkom otvorenú hru, ale možno chcú čosi skrývať.

Európska komisia chcela na summite EÚ prelomiť maďarské veto v otázke nového balíka finančnej pomoci Kyjevu vo výške 90 miliárd eur. Ak k tomu skutočne dôjde, zostanú Budapešti ešte nejaké tromfy v ropnom spore s EÚ a Ukrajinou?

EK nemá čistú, legálnu možnosť maďarské veto prelomiť. Sú spôsoby, ako by to mohli urobiť neférovým spôsobom a obísť platné pravidlá, podobne ako to urobili nedávno, keď sa rozhodovalo o použití ziskov zo zmrazených ruských aktív. Vtedy bolo jasné, že Slovensko by hlasovalo proti krádeži ruského majetku, ale keďže takýto krok je evidentnou sankciou proti Rusku a o sankciách sa v zmysle článku 29 Zmluvy o Európskej únii musí hlasovať jednomyseľne, tak kreatívni úradníci rozhodli, že tu o žiadnu sankciu nejde, a preto postačí hlasovať väčšinovo. A tam, samozrejme, Slovensko ľahko prehlasovali.

Či Maďarsku zostanú nejaké tromfy? Predovšetkým všetko závisí od toho, ako dopadnú aprílové maďarské voľby. Ak by sa k moci dostal vyzývateľ Viktora Orbána Péter Magyar, tak by Maďarsko už tromfy ani nepotrebovalo, pretože by s najväčšou pravdepodobnosťou začalo plne poslúchať mocenskú os Brusel-Kyjev. Podstatne zaujímavejšie by to bolo, ak by ostal pri moci Fidesz.

Slovensko spolu s Maďarskom plánuje vybudovať nový cezhraničný produktovod, ktorý prepojí dve rafinérie. Potrubie bude mať dĺžku 127 kilometrov a umožní prepravu až 1,5 milióna ton, najmä benzínu a nafty. Ako tento plán hodnotíte?

Je to skôr logistická než politická otázka, hoci v momentálnej situácii má aj výrazný politický podtón. Z pohľadu vnútrozemských krajín, ktoré sú úplne odkázané na prísun energií zo zahraničia, by aj v „normálnych“ časoch vybudovanie takéhoto produktovodu bolo veľmi správnym a absolútne racionálnym príspevkom k diverzifikácii zdrojov. A o to je to dôležitejšie teraz, v podmienkach takmer už tretej svetovej vojny. Na kauzách ako Družba, Nord Stream a ďalších teraz celkom jasne musí každý vidieť, že infraštruktúra, cez ktorú sa energie k nám dostávajú, je veľmi zraniteľná, a rozumní politici musia robiť všetko pre to, aby minimalizovali krízové scenáre.

Chorvátsky ropovod Adria podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa dokáže pokryť len približne jednu sedminu dopytu oboch krajín. Jeho kapacita je 2,2 milióna ton ropy ročne, zatiaľ čo Budapešť a Bratislava potrebujú 14 až 15 miliónov ton. Môže podľa Vás Slovensku a Maďarsku hroziť energetická kríza?

Nielenže môže hroziť, ale ona už celkom jasne hrozí. Ja nie som odborník na energetiku, ale nech rátam, ako rátam, tak mi to nevychádza: Družbu nám zakázali, Adria kapacitne nepostačuje a je naozaj veľmi otázne, či deficit ropy budeme môcť dlhodobo riešiť z iných zdrojov, či už reverzným tokom z Českej republiky alebo nejako inak. Najmä v situácii, keď kvôli tomu, čo sa deje na Blízkom východe, je dosť možné, že aj zvyšok Európy bude mať o ropu núdzu.

Ďakujeme za rozhovor!