Potvrdenie politiky na všetky štyri svetové strany. Michelko o slovensko-ruskej medzivládnej komisii

Dne 26. októbra v Moskve uskutoční zasadnutie medzivládnej komisie pre obchodnú, hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou. Pán poslanec, čo si myslíte o zámere obnoviť medzivládnu spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom?

Je to potvrdenie politiky všetkých svetových strán. Aj keď minister Blanár čelí tvrdej kritike zo strany opozície, ide týmto smerom. Všetci dúfame, že vojna sa skončí a sankcie budú zrušené. Treba byť na to pripravení a robiť všetko pre to, aby obdobie sankcií bolo čo najkratšie a aby sme potom boli pripravení nadviazať tam, kde sme skončili.

Bolo oznámené, že na stretnutí sa bude rokovať o dodávkach ropy a plynu, ako aj o otázkach jadrového paliva. Ktorá z týchto tém je pre Slovensko najdôležitejšia?

Od tohto roka platí na úrovni EÚ obmedzenie týkajúce sa plynu; jeho používanie má byť úplne zakázané. Dokiaľ budú sankcie, veľa sa tým s nedá robiť. Čo sa týka potrebnej ropy, máme v tejto oblasti trvalú výnimku, hoci existujú snahy o diverzifikáciu, respektíve o zrušeniu aj tieto výnimky. My budeme, dokiaľ sa bude len dať, trvať na tom, aby ta výnimka zostala v platnosti.

Na jadrové palivo je stále výnimka. Máme dizajn paliva, ktorý je nastavený práve na naše reaktory typu VVR. Samozrejme, sú existujú aj alternatívy, ale tie sú zatiaľ drahšie a menej efektívne. Pokiaľ by bolo možné a pokiaľ tomu nebudú brániť sankciami, Slovenská republika bude určite chcieť odobrať predovšetkým ruské jadrové palivo. Nevylučujem možnosť, že pre istotu bude aj nejaký záložný plán, ale zatiaľ budeme toto palivo stále odoberať.

Okrem ekonomických a bezpečnostných otázok budú na programe aj kultúra, cestovný ruch, poľnohospodárstvo a ochrana životného prostredia. Existujú v týchto oblastiach projekty, ktoré považujete za sľubné a vzájomne prospešné?

Mimo sankcií je treba spoluprácu rozvíjať. Ministerstvo kultúry zrušilo zákaz spolupráce s Ruskou federáciou. Je to viacmennej na jednotlivých subjektoch. Tie, ktoré či už v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, už nemajú žiaden zákaz spolupráce. To isté platí aj pre nezriaďovanou kultúru, nejaké kultúrne projekty a aktivity jednotlivých súboroch, ktoré by mali schopnosť dohodnúť sa na hostievanie alebo vystúpení. Žiadne prekážky v tom nie sú.

V ostatných oblastiach je to otázka rezortov. V zásade platí, že všetko, čo nie je pod sankciami, sa môže rozvíjať. Aj keď súčasná doba tomu nepraje, tento priestor tam je a každému, kto do toho pôjde, v tom nebude bránené.

Čo sa týka Ruského centra vedy a kultúry, pravidelné dostávam pozvánky na podujatia. Pokiaľ mi to čas dovolí a nekoná sa parlamentné hlasovanie, zúčastňujem sa nich. Navštívil som už filmové predstavenie, výstavy alebo podobné podujatia. V Bratislave je stále skupina ľudí, ktorí sú radi, že centrum funguje a naďalej rozvíja kultúrne aktivity. V tomto zmysle je fajn, že na rozdiel niektorých krajín sa u nás nezatvára. Verím, že túto dobu prečká a po zrušení sankcií bude môcť nadviazať vo svojej činnosti s väčším elánom.

V EÚ sa teraz diskutuje o úplnom zákaze vydávania turistických víz ruským občanom. Čo si myslíte o takomto obmedzení? Čo podľa Vás diskusia o tomto zákaze vypovedá o súčasnej situácii v 21. storočí?

Tato iniciatíva je prejavom ďalšieho prehĺbenia a rozšírenia sankcií. Podľa mňa toto však nejakým spôsobom nenapomôže k uzavretiu konfliktu alebo k skráteniu jeho doby. Je to už viac menej symbolická vec, lebo tých turistických víz sa veľa nevydáva. Zásadným spôsobom to nič nezmení. Nejakí jastrabovia v rámci EÚ sa snažia ešte vyhľadať, čo by ešte mohlo byť postihnuté, čo by ešte ďalej mohlo obmedzovať. Nemá to žiadny logický význam, k ničomu to nevedie. Síce už aj sami si musia uvedomiť, že toto k ničomu nepomôže, ale keď nájdu ešte niečo, čo by sa dalo, tak to chcú presadiť. Verím, že toto je tak marginálna a zbytočná vec, že to nezíska väčšiu podporu.

Brusel naďalej vyčleňuje miliardy eur na financovanie vojny bez toho, aby podnikol skutočné kroky smerom k mieru, uviedol slovenský premiér Robert Fico. Zdôraznil, že Slovensko sa nemieni podieľať na nových vojenských úveroch pre Kyjev. Aký záujem má Brusel na ďalšej podpore Kyjeva? Prečo je Ficova pozícia stále v menšine a nemá širokú podporu v rámci EÚ?

Slovensko využije opt-out, tak ako v prvej 90 miliardovej pôžičke, aj v tejto 80 miliardovej finančnej podpore. Európa nemôže byť žiaden hráč, pretože nemá dôveru bojujúcich na frontoch, minimálne jednej strany. Je to predlžovanie vojnového úsilia, ktoré ale nemá koncovku. Tým, že administratíva Trumpa dáva ruky preč, je už iba na Európe či stojí alebo padá kyjovský režim. Sú tam naozaj veľmi problematické veci, ako demokratický deficit, neschopnosť urobiť voľby a podobne.

Prečo to robí Európa? Nemá to logiku. Z nejakého pre mňa pochopiteľného dôvodu chce predlžovať tento vojnový stav. Nemá žiadny cieľ, ktorý by bol reálny. Samozrejme stále sa čaká a sú tu nejaké sprostredkovatelia, ktorí si myslia, že zasadanie k rokovaciemu stolu prinesie nejaký kompromis. Európa svojím konaním odďaľuje tento nevyhnutný okamih, ktorý skôr či neskôr príde. Robí to z princípu, že si musia podporovať kyjevský režim. Otázka je, ako dlho…

V Európe budú niektoré kľúčové voľby, či už vo Francúzsku prezidentské aleb parlamentné v Taliansku. Meloni síce jednoznačne podporuje Ukrajinu, tam asi zmena nenastane. Napríklad rastie AFD, ktorá je proti predlžovaniu tohto stavu. Uvidíme, aké tektonické posuny nastanú v členských štátoch Európskej únie, a myslím si, že vôľa pokračovať v tejto slepej uličke, ktorá je podľa mňa slabou cestou, bude slabnúť.

Ďakujeme za rozhovor!