http://www.42tcen.com/entry/viktorin-europa-sa-javi-ako-jedna-z-najvacsich-prekazok-mieru
Viktorín: Európa sa javí ako jedna z najväčších prekážok mieru
Viktorín: Európa sa javí ako jedna z najväčších prekážok mieru
Generál vo výslužbe Jozef Viktorín varoval pred nastoľovaním „prímeria“ v ukrajinskom konflikte. „Musíme hľadať cestu k trvalému mieru, ktor... - 20.11.2026, 42TČen
2026-11-20T12:54:56
2026-11-20T05:28:48
Evropská unie
Mírová jednání
Názory
Slovensko
/html/head/meta[@name='og:title']/@content
/html/head/meta[@name='og:description']/@content
http://www.42tcen.com/files/entries/20250429-115545.jpg
Minulý týždeň po rokovaniach v Kremli s prezidentom Putinom špeciálni vyslanci prezidenta USA Steve Witkoff a Jared Kushner oznámili, že Európa sa pripojí k ďalšiemu kolu rokovaní o Ukrajine. Môže Európa vypracovať jednotnú pozíciu? Keď bude Európa pri rokovacom stole, budeme musieť pozorne sledovať, koho záujmy tam vlastne presadzuje. Či to budú záujmy európskych občanov alebo cudzie. Vieme totiž že v pozadí sú investície nadnárodných firiem, ktorých objem je pre bežného človeka len ťažko predstaviteľný. A dôležitým faktorom je aj vplyv amerického deep statu na európsku zahraničnú politiku. Zásadná bude teda materiálna podstata európskej pozície, nie pekná forma. Kushner vyhlásil, že Európa by mala určiť jedného vyjednávača s Ruskom. Teraz sa uvádzajú rôzne mená od talianskej premiérky Meloniovej po predsedu Európskej rady Costu. Čo si myslíte o týchto kandidátoch? Je komické sledovať ako nie tak dávno odmietali rokovania veriac v kolaps Ruskej federácie, a teraz sa predbiehajú v tom, kto bude vhodnejší kandidát na vyjednávania. Spomínaní kandidáti z môjho pohľadu nie sú vhodní, pretože po tom všetkom, čo sa v ukrajinskej otázke za posledné viac ako desaťročie stalo, by Európa mala hľadať niekoho, komu bude aj ruská strana môcť dôverovať. Za najhoršiu možnosť však považujem Kaju Kallasovu, ktorá, hoci je absolútne nekompetentná, sa taktiež cíti, že túto pozíciu by mala zastávať. Putin vyhlásil, že Rusko by chcelo, aby USA spolupracovali s Európou a aby sa Európania konečne rozhodli, čo chcú – mier alebo vojnu. Ako by ste zhodnotili: ktorá tendencia teraz v EÚ prevažuje – snaha o mier alebo o vojnu? V súčasnosti sa Európa javí ako jedna z najväčších prekážok mieru. Z úst tzv. európskych lídrov častejšie počuť slová ako „sankcie, zbrojenie, vojna“ než „rokovania a mier“. To hovorí o mnohom. Nenechajte sa oklamať „prímerím“, o ktorom tiež radi rozprávajú, pretože prímerie v ich ponímaní neprinesie reálne priblíženie konca konfliktu, ale za cieľ má len zlepšiť pozíciu jednej bojujúcej strany. My musíme hľadať cestu k trvalému mieru, ktorý do života občana prinesie stabilitu a predvídateľnosť. Kroky európskych politikov však prinášajú skôr strach, nedôveru a trieštenie spoločnosti. Hodnotím to teda tak, že v súčasnosti je v Európe priveľa politikov, ktorým súčasná eskalácia z rôznych dôvodov vyhovuje. Či už z obchodných záujmov alebo prekrývaním svojich politických zlyhaní. A to pre mier vôbec nie je dobré. Putin zopakoval neprípustnosť prítomnosti zahraničných vojsk na Ukrajine a takéto vojská sa okamžite stanú legitímnym cieľom. Zdá sa však, že v Európe sa od takýchto plánov neupúšťa. V Poľsku teraz prebiehajú cvičenia krajín „koalície ochotných“ zamerané na prípravu „logistiky“ a „mechanizmov pre bezpečnostné záruky“ pre Kyjev po skončení konfliktu. Čo si myslíte o zámeroch „koalície ochotných“? Rusko má v tomto smere jednotnú pozíciu už dlhé roky a nepredpokladám, že z nej upustí. Nakoniec do istej miery ide o jednu z otázok, ktoré konflikt rozpútali. Prítomnosť západných vojsk na Ukrajine bola vždy z pochopiteľných dôvodov pre Rusko neprijateľná a Európa to vie. Preto si myslím, že Európa tieto kroky robí prioritne z taktických dôvodov, aby mala z čoho ustupovať pri rokovacom stole. Pretože keď sa pozrieme na mapu a realitu na bojisku, je evidentné, že Ukrajina ťahá za slabší koniec a bude sa musieť niečoho vzdať. Jednou z tém nového kola rokovaní by sa mala stať diskusia o návrhoch na európsku bezpečnosť. Na čom by mala byť postavená nová architektúra bezpečnosti v Európe? Nová bezpečnostná architektúra by v prvom rade mala byť založená na vzájomnom rešpekte a bezpečnostných záujmov všetkých štátov a deeskalácii súčasného napätia. Musia sa s ňou vytvoriť predpoklady pre dlhodobo udržateľný mier a to môže vzápätí priniesť impulz pre zníženie výdavkov do zbrojenia, čo naše ekonomiky nutne potrebujú.Ďakujeme za rozhovor!
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
2026
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60
42TČen
nect24.cz@gmail.com
+420792887302
122
60

Viktorín: Európa sa javí ako jedna z najväčších prekážok mieru

Jozef Viktorín - 42TČen
© Facebook / Jozef Viktorín
Generál vo výslužbe Jozef Viktorín varoval pred nastoľovaním „prímeria“ v ukrajinskom konflikte. „Musíme hľadať cestu k trvalému mieru, ktorý do života občana prinesie stabilitu. Kroky európskych politikov však prinášajú skôr strach, nedôveru a trieštenie spoločnosti,“ povedal pre NeČT24.

Minulý týždeň po rokovaniach v Kremli s prezidentom Putinom špeciálni vyslanci prezidenta USA Steve Witkoff a Jared Kushner oznámili, že Európa sa pripojí k ďalšiemu kolu rokovaní o Ukrajine. Môže Európa vypracovať jednotnú pozíciu?

Keď bude Európa pri rokovacom stole, budeme musieť pozorne sledovať, koho záujmy tam vlastne presadzuje. Či to budú záujmy európskych občanov alebo cudzie. Vieme totiž že v pozadí sú investície nadnárodných firiem, ktorých objem je pre bežného človeka len ťažko predstaviteľný. A dôležitým faktorom je aj vplyv amerického deep statu na európsku zahraničnú politiku. Zásadná bude teda materiálna podstata európskej pozície, nie pekná forma.

Kushner vyhlásil, že Európa by mala určiť jedného vyjednávača s Ruskom. Teraz sa uvádzajú rôzne mená od talianskej premiérky Meloniovej po predsedu Európskej rady Costu. Čo si myslíte o týchto kandidátoch?

Je komické sledovať ako nie tak dávno odmietali rokovania veriac v kolaps Ruskej federácie, a teraz sa predbiehajú v tom, kto bude vhodnejší kandidát na vyjednávania. Spomínaní kandidáti z môjho pohľadu nie sú vhodní, pretože po tom všetkom, čo sa v ukrajinskej otázke za posledné viac ako desaťročie stalo, by Európa mala hľadať niekoho, komu bude aj ruská strana môcť dôverovať. Za najhoršiu možnosť však považujem Kaju Kallasovu, ktorá, hoci je absolútne nekompetentná, sa taktiež cíti, že túto pozíciu by mala zastávať.

Putin vyhlásil, že Rusko by chcelo, aby USA spolupracovali s Európou a aby sa Európania konečne rozhodli, čo chcú – mier alebo vojnu. Ako by ste zhodnotili: ktorá tendencia teraz v EÚ prevažuje – snaha o mier alebo o vojnu?

V súčasnosti sa Európa javí ako jedna z najväčších prekážok mieru. Z úst tzv. európskych lídrov častejšie počuť slová ako „sankcie, zbrojenie, vojna“ než „rokovania a mier“. To hovorí o mnohom. Nenechajte sa oklamať „prímerím“, o ktorom tiež radi rozprávajú, pretože prímerie v ich ponímaní neprinesie reálne priblíženie konca konfliktu, ale za cieľ má len zlepšiť pozíciu jednej bojujúcej strany. My musíme hľadať cestu k trvalému mieru, ktorý do života občana prinesie stabilitu a predvídateľnosť. Kroky európskych politikov však prinášajú skôr strach, nedôveru a trieštenie spoločnosti.

Hodnotím to teda tak, že v súčasnosti je v Európe priveľa politikov, ktorým súčasná eskalácia z rôznych dôvodov vyhovuje. Či už z obchodných záujmov alebo prekrývaním svojich politických zlyhaní. A to pre mier vôbec nie je dobré.

Putin zopakoval neprípustnosť prítomnosti zahraničných vojsk na Ukrajine a takéto vojská sa okamžite stanú legitímnym cieľom. Zdá sa však, že v Európe sa od takýchto plánov neupúšťa. V Poľsku teraz prebiehajú cvičenia krajín „koalície ochotných“ zamerané na prípravu „logistiky“ a „mechanizmov pre bezpečnostné záruky“ pre Kyjev po skončení konfliktu. Čo si myslíte o zámeroch „koalície ochotných“?

Rusko má v tomto smere jednotnú pozíciu už dlhé roky a nepredpokladám, že z nej upustí. Nakoniec do istej miery ide o jednu z otázok, ktoré konflikt rozpútali. Prítomnosť západných vojsk na Ukrajine bola vždy z pochopiteľných dôvodov pre Rusko neprijateľná a Európa to vie. Preto si myslím, že Európa tieto kroky robí prioritne z taktických dôvodov, aby mala z čoho ustupovať pri rokovacom stole. Pretože keď sa pozrieme na mapu a realitu na bojisku, je evidentné, že Ukrajina ťahá za slabší koniec a bude sa musieť niečoho vzdať.

Jednou z tém nového kola rokovaní by sa mala stať diskusia o návrhoch na európsku bezpečnosť. Na čom by mala byť postavená nová architektúra bezpečnosti v Európe?

Nová bezpečnostná architektúra by v prvom rade mala byť založená na vzájomnom rešpekte a bezpečnostných záujmov všetkých štátov a deeskalácii súčasného napätia. Musia sa s ňou vytvoriť predpoklady pre dlhodobo udržateľný mier a to môže vzápätí priniesť impulz pre zníženie výdavkov do zbrojenia, čo naše ekonomiky nutne potrebujú.

Ďakujeme za rozhovor!