Blaha: Dôvodom odmietania Koneva je obyčajná rusofóbia

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov slávnostne odhalil sochu maršala Koneva v obci Kružlová v okrese Svidník na začiatku októbra. Pomník sa nachádza v Údolí smrti, kde sa v októbri 1944 odohrali urputné boje v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. Ako vnímate túto iniciatívu?

Opakujem to stále, a stále to opakovať treba, pretože sa zdá, ako keby časť verejnosti už prestala vnímať fakt, že naše krajiny oslobodila Červená armáda. Ona mala leví podiel na porážke hitlerovského Nemecka, bez ktorej by naše národy nielen že nemali svoje štáty, ale by možno už ani neexistovali. A maršal Konev bol jedným z najdôležitejších ľudí v čele tejto armády, viedol záverečnú časť oslobodzovania nášho územia. Tak sa pýtam: komu inému by sme mali postaviť sochu, ak nie jemu?

My sme sa otázkou postavenia sochy maršalovi Konevovi zaoberali už dlhší čas. Skutočnosť, že sa to konečne podarilo, vítam so zadosťučinením.

V Českej republike odstránili sochu maršala Koneva z podnetu predstaviteľov mestskej časti Praha 6. V súčasnosti je uložená v sklade a čaká na umiestnenie do expozície Múzea pamäti XX. storočia. Ako s odstupom času vnímate okolnosti odstránenia sochy?

Vnímam to ako súčasť zmeny vnímania histórie v dôsledku dlhodobej manipulácie verejnosti protiruskou propagandou. Hoci časy sovietskeho impéria sú už 35 rokov minulosťou, časť populácie vo východnej Európe stále až patologicky nenávidí všetko ruské, hoci napríklad voči Nemecku nič podobné necítia, pričom tam by sa našlo oveľa viac dôvodov nielen z minulosti, ale aj z bezprostrednej súčasnosti, než v prípade Ruska. A kuriózne je, že kým ešte donedávna pre týchto ľudí všetci spoza ukrajinskej hranice boli rovnakí „rusáci“, odrazu to rozlišujú a Ukrajincov milujú, kým Rusov nenávidia. Je to všetko veľmi smutné.

Prečo sa podľa Vás časť českej politickej scény sústavne usiluje o prehodnotenie úlohy Koneva a sovietskej armády pri oslobodzovaní Prahy a Československa? Čo je podľa Vás cieľom znižovania Konevovho podielu na oslobodení Osvienčimu?

Nerád by som sa vyjadroval konkrétnejšie k záležitostiam, ktoré sa ma ako Slováka netýkajú, toto je vec Českej republiky a českej verejnosti. Ale ak mám povedať svoj názor, osobne som presvedčený, že vo všeobecnosti dôvodom odmietania Koneva nie je žiadna racionálna skutočnosť, ale obyčajná rusofóbia, ktorou je dnes zamorená veľká časť Európy. Vyčítajú mu, že sa v roku 1956 zúčastnil vojenského potlačenia povstania v Maďarsku. Áno, ako vojak vtedy poslúchol rozkaz, aby išiel „potlačiť kontrarevolúciu“, ako to bolo vtedy formulované. Ale to predsa nič nemení na jeho úlohe pri oslobodení našich krajín od okupácie genocídnym, vražedným nepriateľom.

Myslím si, že znižovanie Konevovho významu je spôsobené predovšetkým cielenou zmenou spoločenskej atmosféry v krajinách pod vplyvom západnej propagandy. V jej dôsledku sa postupne zmenšuje úloha Sovietskeho zväzu v druhej svetovej vojne, dokonca sa vyskytujú pokusy pripísať ZSSR podiel na jej rozpútaní, heroizuje sa podiel Američanov na víťazstve, a naopak, postupne sa relativizuje historická vina Nemecka a jeho spojencov, vrátane ukrajinských banderovcov. Je doslova šialené, ako dnes takzvaný civilizovaný a demokratický Západ dokáže zatvárať oči pred fašizáciou Ukrajiny, pred adoráciou Banderu, Melnyka, Šuchevyča a podobných masových vrahov.

S čím súvisí diametrálne odlišný prístup politického vedenia Slovenska a Českej republiky k historickej pamäti?

Ľudia v tomto systéme takzvanej zastupiteľskej demokracie majú v politike to, čo si tam zvolia. Takže asi sú v našich krajinách rozdielne zastúpení občania s konkrétnymi názormi na určité historické udalosti. Nechcem o tom viac špekulovať, ja som rád, že na Slovensku máme vládu na čele s Robertom Ficom, ktorý sa nebojí otvorene hlásiť k historickej pravde o tom, komu Slovensko a slovenský národ vďačí za oslobodenie a desaťročia rozkvetu a mierového života po druhej svetovej vojne.

Ďakujeme za rozhovor!